Delenie skladov

┼ápedit├ęrska firma
Delenie skladov
­čśŐ­čÜÜ­čśŐ­čÜÜ­čśŐ
Sklady pod─ża ich umiestnenia del├şme na vn├║torn├ę, ktor├ę s├║ umiestnen├ę vo vn├║tri are├ílu podniku a vonkaj┼íie, ktor├ę sa buduj├║ mimo are├ílu podniku bu─Ć pre nedostatok miesta, alebo z d├┤vodu zmen┼íenia vzdialenosti medzi podnikom a dod├ívate─żmi alebo odberate─żmi.
Pri rozhodovan├ş o umiestnen├ş skladov je potrebn├ę re┼ípektova┼ą d─║┼żku a smer dopravn├Żch ciest medzi objektmi skladov, v├Żrobn├Żmi budovami, dod├ívate─żmi a odberate─żmi a tie┼ż d─║┼żku dopravn├Żch ciest vo vn├║tri skladu. ─Äalej treba bra┼ą oh─żad na mno┼żstvo skladovan├ęho materi├ílu, frekvenciu jeho pohybu, stavebn├ę n├íklady na vybudovanie skladu, n├íklady na prev├ídzku skladu a podobne.
Ur─Źenie vhodn├ęho po─Źtu skladov je tie┼ż d├┤le┼żitou ot├ízkou z h─żadiska efekt├şvnosti , preto┼że zvy┼íovan├şm po─Źtu skladov sa skracuj├║ priemern├ę prepravn├ę vzdialenosti, kles├í stav z├ísob na koles├ích, prepravuj├║ sa men┼íie mno┼żstv├í , rast├║ n├íklady na prev├ídzku skladov, preto┼że v ka┼żdom sklade je zvy─Źajne ur─Źit├Ż objem z├ísob, ktor├Ż zvy┼íuj├║cim sa po─Źtom skladov rastie. ─Äalej s├║ d├┤le┼żit├ę aj n├íklady na prev├ídzku skladov. Od ur─Źit├ęho po─Źtu skladov, najm├Ą ak si podnik skladov├ę priestory kupuje alebo prenaj├şma, sa rast n├íkladov spoma─żuje z d├┤vodu zliav poskytovan├Żch majite─żmi skladov. Posledn├Żmi n├íkladmi d├┤le┼żit├Żmi pri rozhodovan├ş o po─Źte skladov s├║ prepravn├ę n├íklady, ktor├ę s rast├║cim po─Źtom skladov najsk├┤r klesaj├║, po dosiahnut├ş ur─Źitej hranice za─Źn├║ st├║pa┼ą v d├┤sledku klesaj├║cich objemov prepravy do a z jednotliv├Żch skladov.
Z h─żadiska organiz├ície s├║stavy skladov rozozn├ívame centralizovan├Ż, decentralizovan├Ż a kombinovan├Ż typ organiz├ície skladov.